Franz Schmitt (1816–1883) prevádzkoval od roku 1843 tkáčovňu a tlačiareň vlnených látok v Českom Dube a postupne získaval a budoval ďalšie továrne v saskom meste Žitava a v Semilách. V blízkosti Semíl zakúpil v roku 1860 pozemky v ohybe rieky Jizery a postavil tu pradiareň bavlny.
Na začiatku veľkorysého projektu stál skúsený švajčiarsky inžinier Jacob Zollinger (1807–1894), v tom čase riaditeľ Tanvaldskej pradiarne bavlny. Budovu pradiarne navrhol Carl Tietz (1832–1874), architekt pruského pôvodu úspešne pôsobiaci vo Viedni, kde okrem mnohých obytných budov na vtedy vznikajúcej Ringstraße navrhoval aj priemyselné stavby. Pre Schmitta vytvoril nerealizovaný projekt vily v Českom Dubu a navrhol aj jeho rodinnú hrobku na miestnom cintoríne, projektoval však aj trojicu dvojposchodových radových bytových domov pri pradiarni, ktoré sa roku 1867 stali základom postupne rozvíjanej oblasti Iserthal.
V roku 1870 pradiareň vyhorela, ale bola rýchlo obnovená s ešte väčšou kapacitou – v 190 metrov dlhej trojpodlažnej päťtraktovej budove s drevenými stropmi na liatinových stĺpoch mohlo pracovať až 40 000 vretien, poháňaných štyrmi turbínami po 150 HP na náhone Jizery a parným strojom v samostatnej budove v strede areálu.
Súčasne bola v rokoch 1871 a 1872 na jej severnej strane v dvoch etapách postavená aj tkáčovňa pre 1 000 stavov – oceľovú konštrukciu jej shedovej sály, jednej z prvých v krajine, navrhol a vyrobil inžinier John J. Derham (1821–1901) v Blackburne (Lancashire). (...)
Roku 1875 nasledovala na západnej strane stavba bieliarne priadze a ďalšej, menšej pradiarne pre 10 000 vretien, ktoré opakovali Tietzovo fasádne členenie. Rovnakého štýlu sa držal aj podnikový staviteľ Josef Hartl (1853–1931), keď v roku 1906 projektoval a realizoval prístavbu menšej pradiarne na čistenie bavlny, vybavenú sprinklerovou vežou, k ktorej severnej strane vtedy pristaval aj nový, už železobetónový shedový sál a novú strojovňu s kotolňou a komínom.
V roku 1889, už pod vedením Schmittovho zaťa a nástupcu Konrada Blaschkeho (1849–1913), si nákup nových strojov a zvýšenie kapacity na 70 000 vretien vyžiadal aj obstaranie nového parného stroja s výkonom 1 200 HP od strojárne bratov Sulzerovcov zo švajčiarskeho Winterthuru. Pre tento stroj postavil staviteľ Petr Kramář novú strojovňu so štukovým stropom, ktorá dodnes tvorí jadro areálu.
V tejto stavebnej podobe slúžila továreň rôznej textilnej výrobe až do roku 2009. Súčasný vlastník, spoločnosť Fabrika 1861, ju postupne sprístupňuje verejnosti, budovy prenajíma ako sklady, dielne a ateliéry. Nádvorie a zmienená strojovňa slúžia na kultúrne podujatia.
Bavlnářská 137, 513 01 Semily, Czechia
