Areál dal v rokoch 1839–1842 vybudovať knieža Alois II. z Lichtenštajnska podľa projektu inžiniera stavebnej kancelárie miestneho panstva Matyáša Čermáka (1779–1854). Poschodové budovy tvorili v severnom krídle pivovar a v južnom sladovňu. Západné krídlo, situované pozdĺž cesty, slúžilo ako obytná a kancelárska budova s prejazdom do dvora, kde celok dopĺňala neobvyklá osemuholníková budova žentourového mlyna.
Koncom 19. storočia, keď bol pivovar v prenájme sládka Jindřicha Österreichera, bol modernizovaný a prestavaný podľa plánov a s technológiou dodanou smíchovskou strojárňou Ringhoffer. V rokoch 1890–1892 bola postavená nová sušiareň sladu a v rokoch 1896–1897 parná varňa, ďalej boli pristavané spilky a rozšírené pivnice. (...)
Po roku 1924, keď pivovar kúpila akciová spoločnosť okolitých hostinských, boli vo dvore pristavané bednárska dielňa a stáčiareň. Z obdobia rokov 1931–1932 pochádza dodnes zachované zariadenie varne, ktoré v štátnom vlastníctve fungovalo až do roku 1987. V roku 1994 bola ukončená aj prevádzka sladovne.
V roku 2001 celý areál od mesta odkúpila spoločnosť s. r. o. „Dej Bůh štěstí“ a začala postupnú rekonštrukciu budov a obnovu pôvodnej technológie. Od roku 2009 tu prevádzkuje hostinec s minipivovarom a najmä Národné múzeum pivovarníctva, ktoré vytvára a spravuje zbierku zariadení zo zaniknutých pivovarov a sladovní, ako aj rozsiahly archív. Od roku 2018 je celý areál pivovaru chránenou kultúrnou pamiatkou a jeho stavebná obnova sa v súčasnosti dokončuje.
Od roku 2009 tu prevádzkuje hostinec s minipivovarom a najmä Národné múzeum pivovarníctva, ktoré vytvára a spravuje zbierku zariadení zo zaniknutých pivovarov a sladovní, ako aj rozsiahly archív. Od roku 2018 je celý areál pivovaru chránenou kultúrnou pamiatkou a jeho stavebná obnova sa v súčasnosti dokončuje.