V Maďarsku sa pravidelné vysielanie na stredných vlnách (MW) začalo 1. decembra 1925. Vysielač Telefunken s výkonom 2 kW bol zriadený v Csepeli (21. obvod Budapešti) a vysielal na vlnovej dĺžke 572 m. V roku 1927 bol vysielač v Csepeli modernizovaný na výkon 3 kW a v tom istom roku sa začala výstavba nového rádiového vysielača s výkonom 20 kW v Lakihegy (Szigetszentmiklós). Tento 20 kW vysielač značky Telefunken bol dokončený v roku 1928 a od 29. apríla prevzal vysielanie z Csepeli. V tom čase bol najmodernejším a najvýkonnejším vysielačom v Európe.
Počet rádiových odberateľov začiatkom 30. rokov rýchlo narastal, čo viedlo k rozhodnutiu vybudovať vysokovýkonný vysielač. Výstavba veže v tvare cigary začala 1. júla 1933 a vysielač s výkonom 120 kW bol uvedený do prevádzky začiatkom decembra toho istého roka. Stožiar dosahuje výšku 284 m, pričom vďaka nastaviteľnej ladiacej trubici jeho maximálna výška dosahuje 314 m, čím je najvyššou stavbou a orientačným bodom v Maďarsku.
Tento typ stožiara, známy ako žiarič Blaw-Knox, vyvinula spoločnosť Blaw-Knox Company, americký výrobca oceľových konštrukcií a stavebnej techniky. Spoločnosť projektovala rádiové veže, z ktorých väčšina bola postavená v 30. rokoch 20. storočia v USA a Európe.
(...)
Dňa 30. novembra 1944 ustupujúce nemecké jednotky vyhodili vežu do vzduchu a o týždeň neskôr aj vysielače s výkonom 20 kW. Oba objekty boli po vojne obnovené a stožiar s výškou 314 m bol modernizovaný na výkon 135 kW.
V roku 1977 bol v meste Solt uvedený do prevádzky rádiový vysielač stredných vĺn s výkonom 2 MW, najväčší v krajine, ktorý prevzal vysielanie programu Kossuth na frekvencii 540 kHz z Lakihegy.
V roku 1983 sa plánovalo nepoužívaný 314-metrový stožiar v Lakihegy zbúrať. Našťastie sa tak nestalo, a dnes je veža využívaná na vysielanie signálov prostredníctvom dlhovlnných frekvencií (135,6 kHz), určených na riadenie rádiových impulzov. Anténa tiež slúži ako záloha pre národného poskytovateľa rozhlasového vysielania.
2310 Szigetszentmiklós, Hungary
